Haute couture - história a jeho právna úprava

História Haute couture siaha do konca 19. storočia, kedy bola móda prvýkrátpredstavená ako druh umenia na Svetovej výstave v Paríži (fr. Paris Exposition Universalle). Písal sa rok 1900 a vybrané  módne domy, akými boli Woth a Doucet, dostali príležitosť prezentácie svojich modelov na svetovej úrovni. Paríž bol už od začiatku 18. storočia mestom módy a až na niekoľko etáp histórie môžeme stále tvrdiť, že si svoje výhradné postavenie vo svete módy udržalo dodnes. Preto fakt, že inštitút Haute couture vznikol práve v Paríži, nie je vôbec prekvapivý. Francúzska móda začala naberať na popularite a s tým bolo spojené aj jej časté kopírovanie. Ako dôsledok tohto faktu vznikla potreba módne diela ochrániť aj po právnej stránke. V roku 1910 vznikla Parížska krajčírska únia s názvom Chambre Syndicale de la Couture Parisien s hlavným cieľom ochrany autorských práv. Ako priekopník haute couture, označovaný už v tej dobeako „couturier“, možno nepochybne považovať angličana Charlesa Fredericka Wortha. Worth bol prvým návrhárom, ktorý začal označovať svoje odevy svojim menom a tak zasadil v spoločnosti myšlienku, že jeho módne výtvory majú byť vnímané ako umelecké dielo. Týmto sa narodila značka1. Práve tu saprelínajú dve roviny právnej ochrany daného odevu a teda 1. autorskoprávna rovina, ktorej je v tomto článku venovaný podrobnejší rozbora 2. priemyslenoprávna rovina.

Haute couture v preklade predstavuje najvyššiu módu. S tým je priamo úmerne spojená cena aj kvalita. Aby mohol byť konkrétny odev zrady haute couture, nepostačuje len jeho označenie značkou, resp. autorovým menom ( právne chránenou ako ochrannou známkou )2. Požiadavky kladené Syndikánou komorou sú veľmi náročné na dodržanie. Preto ich splnenie je zárukou vzniku hodnotného diela, ktoré je na záver krajčírskou úniou schválené. Z toho titulu nemožno pochybovať o vzniku umeleckého diela ako takého. Vzhľadom na uvedené je dôvodné uvažovať v intenciách, že odevy z radu haute couture budú požívať obdobnú právnu ochranu ako umelecké diela.

Napriek zaznamenanej stúpajúcej popularite módnych návrhárov a ich tvorby na území Slovenskej republiky nemôžme pre tento moment prehlásiť, že by niektorí z nich mohli byť adeptmi na prijatie Syndikálnou komorou.

S určitosťou je však možné uviesť, že autorskoprávna ochrana je zaručená každému dielu z oblasti umenia, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľnej zmyslami. Aj keď Autorský zákon explicitne nepoužíva pojem módne dielo,  vychádzajúc z § 3 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, zákonodarca ho zahrnul pod „iný druh umeleckého diela“ za súčasného splnenia podmienky uvedenej § 3 ods. 1 toto istého zákona uvedenej na začiatku tohto odseku. Autorskoprávna ochrana diela vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami3. To znamená, že aj časť diela je autorskoprávne chránená.

Zaujímavosť odlišujúca odevy haute couture od iných odevov je tá, že kým u „bežných návrhov“ je možné vyhotovovať aj rozmnoženiny diela, pri haute couture je vyrobený iba jeden kus. Tým sa návrhár haute couture dostáva do značných medzí v porovnaní s bežnými návrhármi. To však na vznik autorskoprávnej ochrany nemá žiaden vplyv, pokiaľ je zachovaná jedinečnosť a výsledok je vnímateľný zmyslami. Pod zmyslami rozumieme v tomto prípade predovšetkým zrak. Zjednodušene povedané, autorskoprávna ochrana prislúcha každému dielu, ktoré spĺňa podmienky podľa Autorského zákona. Pojednávajúc o problematike haute couture nemá opodstatnenie vyjadrovať sa v tomto článku k rozmnoženinám pôvodného diela, keďže ich vyhotovenie by odporovalo celej myšlienke vysokej módy.

Vyhotovenie rozmnoženín pôvodného diela prichádza do úvahy len v prípade vytvárania kolekcií Prêt-à-porter. Tu sa žiada uviesť, že autorskoprávna ochrana vniká samostatne aj u každej ďalšej rozmnoženiny, avšak vznik tejto ochrany treba vnímať ako dôsledok využitia autorovho majetkového práva na vyhotovenie rozmnoženiny.

Týmto sa možno preklenúť k obsahu autorského práva. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné a výhradné majetkové práva4. Príkladmo je možné uviesť ako výhradné osobnostné právo právo autora byť označený ako autor a rozhodnúť o spôsobe takéhoto označenia najmä menom alebo pseudonymom, a to pri každom použití svojho diela za súčasného splnenia podmienky, že je daný spôsob označenia možný a obvyklý. Úplný výpočet osobnostných práv je uvedený v § 18 Autorského zákona. Návrhár, a teda autor v jednej osobe, sa nemôže týchto práv vzdať, sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú. Táto právna úprava je obdobná v mnohých krajinách, nie len na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že spotrebiteľ si môže kúpiť svoj vysnívaný módny kúsok napríklad značky Chanel, aj keď slávna návrhárka už nežije, nevyvracia fakt, že jej osobnostné práva k návrhom zanikli jej smrťou. Tu sa však zachádzado inej dimenzie právneho uvažovania, keďže právne vzťahy je možné zachovať prostredníctvom rôznych inštitútov a právnych úkonov aj iných právnych odvetví ako len občianskeho práva.

Ako príklady výhradných majetkových práv, okrem už spomenutého práva na vyhotovenie rozmnoženiny originálu diela, možno spomenúť uvedenie diela na verejnosti, verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva a pod. Na príklade, ktorý  jeuvedený pri osobnostných právach s návrhárskou legendou Coco Chanel možno demonštrovať aj majetkové práva. Majetkové práva sú, na rozdiel od osobnostných práv, predmetom dedičstva. Preto právny nástupca spoločnosti Chanel disponuje s jej majetkovými právami dodnes. Zákon však neopomenul ani na časové obmedzenie a pri analogickom výklade autorského zákona môžeme tvrdiť, že trvajú po dobu 70 rokov po smrti návrhára. Cieľom článku však bolo upriamiť pozornosť predovšetkým na haute couture, preto úplný výklad autorského práva by nebol pre tento moment účelný. Verím, že pre návrhárskych čitateľov bol tento článok poučný a súčasne pre právnikov inšpiratívny.

 

Autor: Mgr. Valéria Lásková